Albert Pražák opísal poslednú noc slávneho básnika

Bratislava 7. novembra (TASR) - V pondelok 8. novembra uplynie 100 rokov od smrti Pavla Országha Hviezdoslava. Posledné okamihy jeho života zachytil český literárny historik Albert Pražák vo svojej životopisnej knihe S Hviezdoslavom s podtitulom Rozhovory s básnikom o živote a diele. V češtine vyšla v roku 1949 pri príležitosti 100 rokov od básnikovho narodenia. V slovenčine sa dostala do rúk čitateľom v roku 1955 v preklade Gabriela Rapoša. Vydalo ju Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry v Bratislave.

Albert Pražák sa narodil 11. júna 1880. Od roku 1906 až do vypuknutia prvej svetovej vojny bol stredoškolským učiteľom. V tomto čase sa začal zaujímať o slovenskú literatúru. Publikoval sériu štúdií a článkov, v ktorých českej verejnosti približoval slovenskú, teda i Hviezdoslavovu tvorbu. Ako vojak bol na srbskom aj ruskom fronte a v tomto čase začal uvažovať, že napíše o Hviezdoslavovi knihu.

V rokoch 1921 až 1933 pôsobil na Slovensku. Vyučoval ako profesor dejín novšej českej a slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1928 a 1929 bol dokonca jej rektorom. Krátky čas v roku 1945 bol predsedom Českej národnej rady. Zomrel 19. septembra 1956.

Počas poslednej noci sa zhodou okolností staral o Hviezdoslava spolu s jeho manželkou Ilonkou a ďalšími blízkymi ľuďmi. Hviezdoslav zažil už niekoľko podobných kríz a príbuzní aj teraz verili, že sa mu opäť uľaví. Zobudil sa okolo deviatej večer a chcel sa napiť.

"Znova zaspal a potom prichádzal k sebe po dlhých prestávkach. Slová, ktoré občas povedal, naznačovali, že sa v duchu zapodieva chorobou i možnosťou smrti, a azda i trpí. V posledných hodinách do polnoci povedal slová, ktoré sa mi navždy vryli do pamäti," píše v spomienkach Pražák. Hviezdoslav vyslovil niekoľko viet: "Bože môj, prečo si ma nevyslyšal a nedal mi ešte aspoň rok života, aby som mohol dať vrch svojmu dielu? Prečo si mi nedoprial, aby som mohol ešte povstať a vstať hore a pracovať? Bože môj, prečo mi dávaš koniec taký ťažký, je to pomsta alebo trest?"

Okolo polnoci sa ešte posťažoval: "Mne nebude lepšie, kým nebudem na doske." A o chvíľu Hviezdoslav vyslovil svoje posledné slová: "Keby to chcela byť ostatná noc!"

Potom tvrdo zaspal a v tomto spánku našiel ho po polnoci aj Ladislav Nádaši-Jégé. Vyšetroval Hviezdoslavovi tep a srdce a vyslovil mienku, že pomaly prichádza agónia.

Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 krátko po piatej ráno v spánku. "Vstúpil som v hlbokom dojatí k nebohému. Zdal sa mi pokojný a zmierený," spomínal Pražák na dojemné okamihy. Pristúpil k oknu a otvoril ho. Spomenul si na Hviezdoslavove verše, v ktorých napísal: "Ó, keď budem umierať - a dá Boh, skonám v chvíli takejto - otvorte oblok! Duša slobodná, nech umkne vtáčkom z klietky bez prekážky ta v nebeský ten tábor hviezd..."

"Možno sa jeho duch vzniesol práve k hviezdam, ktoré v to ráno ešte svietili," napísal Pražák. Hviezdoslav je pochovaný v Dolnom Kubíne.